Pieseň o sivom holubovi

A Song about the Gray Pigeon

hraný • fiction / 1961 / Československo • Czechoslovakia / čb • bw / 99 min.

Réžia • Director: Stanislav Barabáš
Scenár • Screenplay: Albert Marenčin, Ivan Bukovčan
Kamera • Photography: Vladimír Ješina
Strih • Editor: Maximilián Remeň
Hudba • Music: Zdeněk Liška
Hrajú • Cast: Pavol Poláček, Pavol Mattoš, Vladimír Brečka, Karol Machata, Ladislav Chudík, Vladimír Durdík st., Jiří Sovák, Karla Chadimová, Oľga Zöllnerová, Radoslav Bartoník

Zrelý debut Stanislava Barabáša je ako prvý impulz obdobia rozmachu slovenskej filmovej tvorby v šesťdesiatych rokoch minulého storočia melancholickým, baladickým pohľadom na ľudské osudy uprostred národného odboja očami detí. Výraznosť postáv, pravdivosť situácií a prirodzenosť hereckého prejavu sa v kontexte vtedajšej štylistiky slovenského filmu, vyznačujúcej sa divadelnosťou, pociťovali ako zreteľné nóvum. Dej sa odohráva v slovenských horách na konci druhej svetovej vojny. Poviedkový film je pocitovým záznamom vojnových príbehov troch dedinských chlapcov rôzneho veku. Vzájomne prepojené epizódy majú osobitú, poetickú atmosféru. Trochu problematické je tragické zakončenie filmu. V slovenskej kinematografii sa týmto dielom definitívne udomácnili emócie, lyrika a poézia.

Being a sort of first impulse in the era of expansion of the Slovak film production in the 1960s, the mature debut of Stanislav Barabáš is a melancholic, balladic look at peopleʼs fortunes in the midst of the national resistance through the eyes of children. The distinctiveness of characters, the veracity of situations and the natural acting were considered as a novelty in the context of the stylistics of Slovak film of that time, mainly characterized by theatricality. The story takes place in Slovak mountains at the end of World War II. This film made up of several short stories is an emotional account of war stories revolving around three village boys, each of a different age. The interconnected episodes each have a unique, poetic atmosphere. The film’s ending is what may be a bit problematic. It was thanks to this work of cinema that emotion, lyricism and poetry finally became well established in Slovak cinematography.

Posted in SFK.