HOSTIA

Agnieszka Holland

Vyštudovala FAMU v Prahe, kde zažila Pražskú jaro a generáciu novej vlny a celý život si zachováva blízky vzťah k Československu. Aj po rozdelení nášho štátu sa do oboch krajín vracia a natáča tu. O jej fascinujúcej kariére, ktorú výrazne ovplyvnila emigrácia z Poľska na začiatku osemdesiatych rokov, sa toho napísalo už dosť. Lemujú ju desiatky filmov, ceny z najprestížnejších filmových festivalov, Zlatý glóbus, spolupráca s hereckými i režisérskymi hviezdami. Keby sme chceli charakterizovať jej tvorbu jedným slovom, bola by to prekvapivosť. Nevenuje sa jednej téme, nemá radikálny štýl, v centre jej záujmu je rozprávanie vzrušujúcich a emotívnych príbehov a dôsledná práca s ambivalentnými charaktermi postáv. Má pre ne pochopenie a nadhľad nad nimi a vďaka tomu s nimi divák môže s úľavou prežiť rozhrešenie, i keď často zdrvujúce, či už je to v politicky nekorektnom seriáli House of Cards, alebo v subtílnej adaptácii klasika literatúry 19. storočia Henryho Jamesa Washingtonovo námestie. A taký je aj Jánošík. Pravdivá história, film, ktorý natočila so svojou dcérou Kasiou Adamik a ktorý vo svojej dobe reprezentoval neprehľadný spôsob štátnych subvencií do živoriacej slovenskej kinematografie. Dnes si ho môžeme pozrieť bez nánosu producentského marketingového bahna a pochopiť, aký zaujímavý, presný a sústredený portrét národnej legendy máme pred sebou.

She studied at the Film and TV School of Academy of Performing Arts in Prague, where she witnessed the Prague spring and the New Wave generation. She has always maintained a close relationship to Czechoslovakia and even after its division, she still visits and shoots in both countries. A lot has been written about her fascinating career, considerably marked by her emigration from Poland in the early 1980s. She has made dozens of films and won dozens of awards from the most prestigious film festivals, along with a Golden Globe. She has also worked with numerous star actors and directors. If we had to characterize her work in one word, it would be surprisingness. She doesn’t address just one topic and she doesn’t possess a radical style; she merely focuses on telling exciting and emotive stories and consistently works with the characters’ ambivalent personalities. She understands them, she keeps a detached view and thanks to that, she allows the viewer to join the character in experiencing the often crushing absolution, whether it is in the politically incorrect TV series House of Cards, or in the subtle adaptation of a work by the 19th century literary classic Henry James called Washington Square. Those are the traits that Jánošík. The True Story bears as well. A film she shot with her daughter Kasia Adamik, which in its time represented the disorganized manner of granting state subventions to the barely-surviving Slovak cinematography. Today we are able to watch it without all the production and marketing hype, and understand how it is a truly interesting, precise and focused portrait of a national legend.

PŘEMYSL MARTINEK

Lubor Dohnal

Scenárista, dramaturg a režisér alebo, lepšie povedané, autor, ktorého tvorba výrazne ovplyvnila československý film. Bez neho by nevznikli kľúčové rané filmy Juraja Jakubiska či Ela Havettu. Bez neho by sme nemali dokonalú adaptáciu románu Petrolejové lampy. Bol, pochopiteľne, na ťarchu normalizačnému režimu, a tak ako tvorca zakotvil v bavorskom Mníchove, kde pokračoval v umelecky vyhranenej tvorbe. Dnes je jedným z kľúčových pedagógov na pražskej FAMU a ako člen Rady Štátneho fondu kinematografie pomáha na svetlo originálnym autorským projektom. Výber filmov do svojho profilu aktívne dramaturgoval spolu s nami. A práve preto v ňom nájdete napríklad čechovovskú adaptáciu Archa bláznů, film, ktorý bol po zásahu cenzúry dokončený vyše dvadsať rokov po svojom vzniku. Jeho nemecké obdobie zasa reprezentuje skvelý dokumentárny portrét Marlene Dietrich. Na Slovensko sa vrátil aj v novom tisícročí krátkometrážnym portrétom svojho priateľa, sklárskeho výtvarníka Pala Macha Sklenené obrazy. Súčasťou jeho profilu je aj masterclass a špeciálna projekcia Carte blanche, teda voľný výber jedného titulu z dielne jeho súčasných študentov.

Screenwriter, script editor and director; or rather an author whose works significantly influenced Czechoslovak film. Without him, the pivotal films by Juraj Jakubisko or Elo Havetta wouldn’t exist. Without him, there would be no perfect adaptation of the novel Oil Lamps. He was a burden to the normalization regime, and understandably so, which compelled him move to the Bavarian Munich, where he carried on with his artistically unambiguous work. Today he is one of the key educators at the Film and TV School of Academy of Performing Arts in Prague and supports the creation of original authorial projects as a committee member at the State Cinematography Fund. He dramaturgically partook in our process of selecting the films for his profile. Because of that, the selection includes his Chekov adaptation, Ark of Fools; a movie finished 20 years after its creation because of the intervention of censorship. His German period is represented by a wonderful documentary portrait of Marlene Dietrich. In the new millennium he returned to the Slovak scene with a short documentary film portrait of his friend, the glass artist Palo Macho, called Glass Paintings. His profile also includes a masterclass and a special Carte blanche screening, meaning a free choice of one title created by his current students.

PŘEMYSL MARTINEK

MIROSLAV JANEK

Český režisér dokumentárnych filmov, kameraman a strihač, stály pedagóg FAMU. Na konci 70. rokov emigroval do Nemecka a neskôr do USA. Tam spolupracoval ako strihač s Godfreym Reggiom na krátkej snímke Anima Mundi a na slávnych filmoch tzv. trilógie Qatsi (Koyaanisqatsi, Powaqqatsi, Naqoyqatsi). Po návrate do Česka vytvoril množstvo úspešných dokumentov (Nespatřené, Bitva o život, Chačipe). V roku 2007 dokončil film Občan Havel po tragicky zosnulom Pavlovi Kouteckom. V portrétoch známych osobností pokračoval aj dokumentmi Umanutá a Olga. Koláž archívnych záberov, reportáží a rozhovorov Filmová lázeň (2015) bola Jankovým pohľadom na päťdesiat ročníkov MFF Karlove Vary. Jeho posledný dokument Normální autistický film citlivo zobrazuje päť detí, ktorým diagnostikovali autizmus. Janek sa pokúsil zachytiť problém autizmu z úplne iného pohľadu: neberie ho ako hendikep a deti, čo ním trpia, ako postihnuté, ale práve naopak, ako výnimočné. Týmto filmom nastoľuje otázku, čo vlastne znamená slovo normálny. Janek patrí svojou jedinečnou schopnosťou priblížiť sa k postavám svojich dokumentov medzi najvýraznejšie osobnosti súčasného českého dokumentárneho filmu.

Czech documentary film director, cinematographer, editor and permanent teacher at the Film and TV School of the Academy of Performing Arts in Prague. In the late 1970s he emigrated to Germany and later to USA. There he worked as an editor alongside Godfrey Reggio on the short film Anima Mundi and also on the famous so-called Qatsi trilogy (Koyaanisqatsi, Powaqqatsi, Naqoyqatsi). After returning to Czechoslovakia, he produced many successful documentaries (The Unseen, Battle for Life, Cha-Ci-Pe). In 2007 he finished the film Citizen Havel after its previous director, Pavel Koutecký, died in a tragic accident. He continued with film portraits of well-known people with the documentary films Burning and Olga. Film Spa (2015), a collage of archive footage, reports and interviews, was Janek’s perspective on the fifty years of Karlovy Vary IFF. His latest documentary, Normal Autistic Film, sensitively depicts five children who have been diagnosed with autism. Janek attempts to capture the issue of autism from a completely different perspective: he doesn’t view autism as a handicap and the autistic kids as disabled, but rather extraordinary. He uses the film to pose the question of what the word “normal” truly means. Thanks to his exceptional ability to draw nearer to the protagonists of his films, Janek belongs among the most distinctive personalities of contemporary Czech cinema.

MONIKA LOŠŤÁKOVÁ

GYULA NEMES

Študoval na pražskej FAMU pod taktovkou Věry Chytilovej a Karla Vachka, neskôr získal na tejto škole titul PhD. Vďaka filmom cestuje po celom svete vrátane Afriky, Ázie a Južnej Ameriky. Pôsobí aj ako producent vo svojich spoločnostiach Absolut Film Studio a Playtime. Jeho film Moje jediné bol v roku 2006 zaradený do súťaže festivalu v Benátkach (Týždeň kritikov). S filmom Stratený svet (2008), ktorý natočil v 35 mm formáte, vyhral cenu za najlepší dokument na MFF v Karlových Varoch, hlavnú cenu na festivale krátkych filmov v Hamburgu a cenu za najlepší zahraničný film na festivale v Ann Arbor. Jeho film Zero bol v roku 2015 zaradený do súťaže na MFF Karlove Vary (Na východ od Západu) a uvádzali sme ho na MFFK Febiofest 2016.

Graduated at FAMU, Prague in the class of Věra Chytilová and Karel Vachek, where he obtained a PhD title. He has been shooting worldwide, in Africa, Asia and South America. He is also a producer of his companies, Absolut Film Studio and Playtime. In 2006 his film My One and Onlies was in competition in Venice (Critics’ Week). With his film Lost World (2008), which he shot on 35 mm, won Best Documentary in Karlovy Vary International Film Festival, Main Prize in Hamburg Shortfilmfest and Best International Film in Ann Arbor. In 2015 his film Zero was in competition in KVIFF (East of the West) and it was included in our selection of films at IFF Febiofest 2016.

MIRO REMO

Absolvoval odbor réžie dokumentárneho filmu na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU pod vedením Vlada Balca. Dosiaľ najväčší úspech zaznamenal s originálnym krátkometrážnym portrétom svojho strýka a babičky Arsy-Versy (2003), za ktorý získal niekoľko desiatok ocenení na festivaloch po celom svete. Má na konte viacero krátkych a stredometrážnych filmov. V roku 2014 nakrútil svoj celovečerný debut z prostredia najprísnejšieho väzenia na Slovensku Comeback. Jeho najnovšie celovečerné dokumenty Cooltúra a Richard Müller: Nespoznaný vyvolávajú kontroverzné reakcie ako u divákov, tak u filmových profesionálov.

He graduated from the Documentary Film program at the Faculty of Film and Television of the Academy of Performing Arts in Bratislava under the leadership of Vlado Balco. His biggest success to date was an original, short-length portrait of his uncle and his grandmother titled Arsy-Versy (2003), for which he won dozens of awards at festivals all around the world. In 2014 he shot his full-length debut, which is set in the strictest prison in Slovakia, titled Comeback. His latest full-length documentary films Coolture and Richard Müller: Unknown have stirred up controversial reactions from both viewers and film professionals.

KRZYSZTOF SIENKIEWICZ

Energický podporovateľ poľskej kultúry. Je organizátorom a koordinátorom projektu Filmové Podlasie útočí! Reaktivácia, ktorý propaguje filmy a filmových tvorcov z poľského Podlasia. Pracuje pre Kultúrne centrum v Białystoku, pod ktorého hlavičkou organizuje podujatia, akými sú napríklad Medzinárodný festival krátkych filmov ŻUBROFFKA či akcia Underground/Independent. Spoluorganizuje viacero filmových workshopov a mládežníckych výmenných programov na Ukrajine, v Česku, Gruzínsku a Poľsku, na ktorých zároveň učí, a podieľa sa na stovkách projekcií po celej Európe. Ako nezávislý filmový tvorca je spoluautorom krátkych a dokumentárnych filmov. Vo voľnom čase sa zapája do komunitnej aktivity V Podlasí som šťastný, ktorá propaguje tvorivých ľudí a filmy z Podlasia, z východného Poľska aj z Európy.

An energetic promoter of Polish culture. He is an organizer and coordinator of Film Podlasie in Attack! Reloaded, a project that helps promote films and film-makers from the Podlachian region of Poland. He works for the Bialystok Cultural Center where he runs and organizes festivals such as the ZUBROFFKA International Short Film Festival and the Underground/Independent. He is co-organizer and tutor of several film workshops and youth exchange programs with Ukraine, The Czech Republic, Georgia and Poland as well as hundreds of film screenings in Europe. As independent filmmaker he is the co-author of shorts and documentaries. In his free time he is involved in activity of community Podlasie Makes Me Happy that promotes creative people and films from Podlasie, the Eastern side of Poland and Europe.

CHRISTL GRUNWALD-MERZ

Christl Grunwald-Merz pracovala 30 rokov pre ústrednú Nemeckú mediálnu agentúru pre edukačné médiá FWU. Od roku 1990 sa venuje aj aktivitám bavorskej odnože (LAG Bayern) BJF (Nemeckého zväzu filmových klubov), ktorý je členom Medzinárodnej federácie filmových klubov. Do filmov je zaľúbená už od detstva, ktoré trávila v Selbe, malom meste na severovýchode Bavorska. Už štyridsať rokov ponúka filmy „spoza hraníc“. Festival Grenzlandfilm-Tage Selb je jedným z jej najobľúbenejších festivalov ponúkajúcich filmy z východnej Európy.

For almost 30 years Christl Grunwald-Merz worked for the central German Media Agency for educational media FWU. Since 1990 she is also engaged in the activities of the Bavarian branch (LAG Bayern) of BJF (Bundesverband Jugend und Film), a member of the FICC. She has been a “film freak” since her early childhood in Selb, a small city in the northeast of Bavaria. It offers annually since 40 years films from “across the borders”. The festival – “Grenzlandfilm-Tage Selb” – is among her favourites for films from eastern Europe.

NINA ŠILANOVÁ

Vyštudovala audiovizuálne štúdiá a umeleckú kritiku na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Je podpredsedníčkou Rady Asociácie slovenských filmových klubov. Žije v Prešove, kde sa vo voľnom čase venuje organizovaniu premietaní filmového klubu Kino Pocity a spoluorganizuje filmový festival Pocity Film. Pracuje v Košiciach ako PR manažérka kultúrneho centra Tabačka Kulturfabrik.

She has a degree in Art Criticism and Audio Visual Studies at the Film and TV Faculty of the Academy of Performing Arts in Bratislava. She is a deputy chairwoman of the Slovak Film Society Association Council. She lives in Prešov, where she organizes screenings for the „Kino Pocity“ film society in her free time, and co-organizes the Pocity Film Festival. She works as a PR manager at Tabačka Kulturfabrik cultural centre in Košice.

DRAGAN MILINKOVIĆ FIMON

Významný univerzitný profesor, producent, dramatik a režisér. Vyštudoval divadelnú školu v Belehrade a získal titul magistra v odbore sociológia literatúry na Filologickej fakulte Belehradskej univerzity. Vedeckým výskumom v Paríži a v Londýne zavŕšil doktorát, v záverečnej práci sa zameral na možnosti sfilmovania románu. Bol producentom na voľnej nohe, novinárom pre elektronické médiá aj akreditovaným korešpondentom v Londýne spolupracujúcim s nezávislými médiami. Od roku 1997 učí ako profesor na viacerých európskych univerzitách. Je známy aj ako producent, režisér a spolupracovník na rôznych filmových a televíznych projektoch. Bol členom alebo predsedom poroty na mnohých medzinárodných filmových festivaloch. Pôsobí ako výkonný riaditeľ Srbského filmového centra a predseda Srbskej asociácie filmových klubov.