Osobnosti klub. filmu (OKF)

Agnieszka Holland

Vyštudovala FAMU v Prahe, kde zažila Pražskú jaro a generáciu novej vlny a celý život si zachováva blízky vzťah k Československu. Aj po rozdelení nášho štátu sa do oboch krajín vracia a natáča tu. O jej fascinujúcej kariére, ktorú výrazne ovplyvnila emigrácia z Poľska na začiatku osemdesiatych rokov, sa toho napísalo už dosť. Lemujú ju desiatky filmov, ceny z najprestížnejších filmových festivalov, Zlatý glóbus, spolupráca s hereckými i režisérskymi hviezdami. Keby sme chceli charakterizovať jej tvorbu jedným slovom, bola by to prekvapivosť. Nevenuje sa jednej téme, nemá radikálny štýl, v centre jej záujmu je rozprávanie vzrušujúcich a emotívnych príbehov a dôsledná práca s ambivalentnými charaktermi postáv. Má pre ne pochopenie a nadhľad nad nimi a vďaka tomu s nimi divák môže s úľavou prežiť rozhrešenie, i keď často zdrvujúce, či už je to v politicky nekorektnom seriáli House of Cards, alebo v subtílnej adaptácii klasika literatúry 19. storočia Henryho Jamesa Washingtonovo námestie. A taký je aj Jánošík. Pravdivá história, film, ktorý natočila so svojou dcérou Kasiou Adamik a ktorý vo svojej dobe reprezentoval neprehľadný spôsob štátnych subvencií do živoriacej slovenskej kinematografie. Dnes si ho môžeme pozrieť bez nánosu producentského marketingového bahna a pochopiť, aký zaujímavý, presný a sústredený portrét národnej legendy máme pred sebou.

She studied at the Film and TV School of Academy of Performing Arts in Prague, where she witnessed the Prague spring and the New Wave generation. She has always maintained a close relationship to Czechoslovakia and even after its division, she still visits and shoots in both countries. A lot has been written about her fascinating career, considerably marked by her emigration from Poland in the early 1980s. She has made dozens of films and won dozens of awards from the most prestigious film festivals, along with a Golden Globe. She has also worked with numerous star actors and directors. If we had to characterize her work in one word, it would be surprisingness. She doesn’t address just one topic and she doesn’t possess a radical style; she merely focuses on telling exciting and emotive stories and consistently works with the characters’ ambivalent personalities. She understands them, she keeps a detached view and thanks to that, she allows the viewer to join the character in experiencing the often crushing absolution, whether it is in the politically incorrect TV series House of Cards, or in the subtle adaptation of a work by the 19th century literary classic Henry James called Washington Square. Those are the traits that Jánošík. The True Story bears as well. A film she shot with her daughter Kasia Adamik, which in its time represented the disorganized manner of granting state subventions to the barely-surviving Slovak cinematography. Today we are able to watch it without all the production and marketing hype, and understand how it is a truly interesting, precise and focused portrait of a national legend.

PŘEMYSL MARTINEK

Lubor Dohnal

Scenárista, dramaturg a režisér alebo, lepšie povedané, autor, ktorého tvorba výrazne ovplyvnila československý film. Bez neho by nevznikli kľúčové rané filmy Juraja Jakubiska či Ela Havettu. Bez neho by sme nemali dokonalú adaptáciu románu Petrolejové lampy. Bol, pochopiteľne, na ťarchu normalizačnému režimu, a tak ako tvorca zakotvil v bavorskom Mníchove, kde pokračoval v umelecky vyhranenej tvorbe. Dnes je jedným z kľúčových pedagógov na pražskej FAMU a ako člen Rady Štátneho fondu kinematografie pomáha na svetlo originálnym autorským projektom. Výber filmov do svojho profilu aktívne dramaturgoval spolu s nami. A práve preto v ňom nájdete napríklad čechovovskú adaptáciu Archa bláznů, film, ktorý bol po zásahu cenzúry dokončený vyše dvadsať rokov po svojom vzniku. Jeho nemecké obdobie zasa reprezentuje skvelý dokumentárny portrét Marlene Dietrich. Na Slovensko sa vrátil aj v novom tisícročí krátkometrážnym portrétom svojho priateľa, sklárskeho výtvarníka Pala Macha Sklenené obrazy. Súčasťou jeho profilu je aj masterclass a špeciálna projekcia Carte blanche, teda voľný výber jedného titulu z dielne jeho súčasných študentov.

Screenwriter, script editor and director; or rather an author whose works significantly influenced Czechoslovak film. Without him, the pivotal films by Juraj Jakubisko or Elo Havetta wouldn’t exist. Without him, there would be no perfect adaptation of the novel Oil Lamps. He was a burden to the normalization regime, and understandably so, which compelled him move to the Bavarian Munich, where he carried on with his artistically unambiguous work. Today he is one of the key educators at the Film and TV School of Academy of Performing Arts in Prague and supports the creation of original authorial projects as a committee member at the State Cinematography Fund. He dramaturgically partook in our process of selecting the films for his profile. Because of that, the selection includes his Chekov adaptation, Ark of Fools; a movie finished 20 years after its creation because of the intervention of censorship. His German period is represented by a wonderful documentary portrait of Marlene Dietrich. In the new millennium he returned to the Slovak scene with a short documentary film portrait of his friend, the glass artist Palo Macho, called Glass Paintings. His profile also includes a masterclass and a special Carte blanche screening, meaning a free choice of one title created by his current students.

PŘEMYSL MARTINEK

MIROSLAV JANEK

Český režisér dokumentárnych filmov, kameraman a strihač, stály pedagóg FAMU. Na konci 70. rokov emigroval do Nemecka a neskôr do USA. Tam spolupracoval ako strihač s Godfreym Reggiom na krátkej snímke Anima Mundi a na slávnych filmoch tzv. trilógie Qatsi (Koyaanisqatsi, Powaqqatsi, Naqoyqatsi). Po návrate do Česka vytvoril množstvo úspešných dokumentov (Nespatřené, Bitva o život, Chačipe). V roku 2007 dokončil film Občan Havel po tragicky zosnulom Pavlovi Kouteckom. V portrétoch známych osobností pokračoval aj dokumentmi Umanutá a Olga. Koláž archívnych záberov, reportáží a rozhovorov Filmová lázeň (2015) bola Jankovým pohľadom na päťdesiat ročníkov MFF Karlove Vary. Jeho posledný dokument Normální autistický film citlivo zobrazuje päť detí, ktorým diagnostikovali autizmus. Janek sa pokúsil zachytiť problém autizmu z úplne iného pohľadu: neberie ho ako hendikep a deti, čo ním trpia, ako postihnuté, ale práve naopak, ako výnimočné. Týmto filmom nastoľuje otázku, čo vlastne znamená slovo normálny. Janek patrí svojou jedinečnou schopnosťou priblížiť sa k postavám svojich dokumentov medzi najvýraznejšie osobnosti súčasného českého dokumentárneho filmu.

Czech documentary film director, cinematographer, editor and permanent teacher at the Film and TV School of the Academy of Performing Arts in Prague. In the late 1970s he emigrated to Germany and later to USA. There he worked as an editor alongside Godfrey Reggio on the short film Anima Mundi and also on the famous so-called Qatsi trilogy (Koyaanisqatsi, Powaqqatsi, Naqoyqatsi). After returning to Czechoslovakia, he produced many successful documentaries (The Unseen, Battle for Life, Cha-Ci-Pe). In 2007 he finished the film Citizen Havel after its previous director, Pavel Koutecký, died in a tragic accident. He continued with film portraits of well-known people with the documentary films Burning and Olga. Film Spa (2015), a collage of archive footage, reports and interviews, was Janek’s perspective on the fifty years of Karlovy Vary IFF. His latest documentary, Normal Autistic Film, sensitively depicts five children who have been diagnosed with autism. Janek attempts to capture the issue of autism from a completely different perspective: he doesn’t view autism as a handicap and the autistic kids as disabled, but rather extraordinary. He uses the film to pose the question of what the word “normal” truly means. Thanks to his exceptional ability to draw nearer to the protagonists of his films, Janek belongs among the most distinctive personalities of contemporary Czech cinema.

MONIKA LOŠŤÁKOVÁ

Posted in .