Po minuloročnom štartovacom ročníku slovenskej prehliadky Iné vízie je tu druhý ročník a nové očakávania, čo prinesie, nakoľko prekvapí, koľkých priláka vízia konfrontácie s českým prostredím... Skepsa, ktorú pred rokom naznačil Martin Kaňuch, pretrváva, čo však neznamená, že by na Slovensku nebol žiaden tvorivý potenciál. Prihlásený počet 16 diel nie je síce žiadne terno – medzi ich autormi aj naďalej chýbajú mená vizuálnych umelcov strednej generácie etablovaných na slovenskej scéne –, netreba však vešať hlavu, pretože zhromaždená vzorka mladých umelcov (do 35 rokov) má čo ponúknuť.
Do užšieho výberu som sa rozhodla zaradiť 8 videí – za hlavné kritériá som si určila koncepčnú vyjasnenosť a kompaktnosť výsledného tvaru. Vypadli videá, ktoré pôsobili skôr ako cvičenia na zadanú tému a techniku (autoportrét, morfing, animácia), uspokojili sa prílišnou opisnosťou či ideovou prázdnotou, prípadne by sa ako pokus o naratívny žánrový film hodili do inak nastaveného festivalu (napr. Brněnská šestnáctka). Vo finálnej zostave tak nájdeme ako (zdanlivo) jednoduché a hravé videá (Chaos/Order, Calibration), tak i názorovo a formálne zrelé autorské koncepcie (Dôvod zostať, Nylonové súvislosti), poeticko-meditatívne úvahy (Krajina zoomu, Paradoxical Happiness 2) a priestorové interakcie a intervencie (PRIVÁTe, S Valie).
Pohľad na prihlásené filmy i zostavené pásmo prináša zaujímavé zistenie: prevahu autoriek. Náhoda? Alebo je za tým prefeminizovanosť kultúry a umenia, na ktorú – a na jej dôsledok, prekarizáciu – poukazuje Jana Kapelová vo svojej kolektívnej performancii? Napokon, umelecká prevádzka, sociálna (dobrovoľnícka, integračno-vzdelávacia, terapeutická...) sféra (Daniela Krajčová) aj téma identity, telesnosti a tela, hoc aj toho virtuálneho, nebiologického (Dominika Koššová), sa zvyčajne spája s „typicky ženskou agendou“. Chtiac-nechtiac nás teda spája neviditeľné nylonové vlákno.
„– Nylonový mesiac, – opakoval(a), ale tentoraz to znamenalo iba PROJEKT. Možno Ju prizvú k realizácii konečnej verzie. A keby aj nie... Zabubnoval(a) po ráme, túžil(a) mať pred sebou pauzák a svoje dobré rysovacie náčinie. Zapálil(a) si ešte raz a potom už temer bez myšlienok pozeral(a) hore k žltej guli, tvaru všetkých tvarov.“ (Jaroslava Blažková, E. F.)
Eva Filová
Iné vízie (SK) 2017 – I
pásmo experimentálnych filmov / 2016 – 2017 / Slovensko / 73 min.
Krajina zoomu
Réžia: Martin Zlievsky / 2017 / 14 min.
Fotografovaním a zväčšovaním povrchu vecí sa pred polstoročím Antonioniho filmová postava, fotograf Thomas, snažila objaviť to, čo sa skrývalo za nimi. Zväčšovanie odhaľovalo, ale zároveň aj znejasňovalo. Analógovú zväčšeninu s jej charakteristickým zrnovým šumom nahradil digitálny makrozoom s geometrickými počítačovými pixelmi. Taká je krajina Martina Zlievskeho, ktorá v oku diváka plynie ako elektronická, binárna rieka či dážď, rotuje a mení sa na záhadné geometrické obrazce.
S Valie / With Valie
Réžia: Dominika Koššová / 2016 / 34 min.
Kto by nepoznal rakúsku vizuálnu umelkyňu Valie EXPORT a jej telesné konfigurácie zo 70. rokov, v ktorých svojím telom kopírovala, ohraničovala a vymeriavala časti mestskej architektúry? Dominika Koššová si ako „gúgl-júserka“ privlastňuje vybrané figúry, oslobodzuje ich od pôvodného feministického kontextu (variabilného, prispôsobivého, poddajného ženského tela podriadeného dominantne mužskému verejnému priestoru) a ich prostredníctvom skúma (meria, obsadzuje) priestor internetového interfejsu. Video je súčasťou voľného triptychu, ktorého ďalšie čast sú S Marinou (Abramović) a S Bruceom (Naumanom).
Paradoxical Happiness 2
Réžia: Milan Mazúr / 2017 / 9 min.
Autor pokračuje v hľadaní paradoxných podôb šťastia. Kombinuje obľúbené zábery z depa F1, zo simulovaných havárií s testovacími figurínami a zábery divokých šeliem, pričom na vypäté, nebezpečne pôsobiace situácie hľadí čisto estétsky, zasadzuje ich do snovej štruktúry – medzi spiacich, relaxujúcich ľudí. Meditatívne spomalené výjavy sa akoby vynárajú zo stratosféry a evokujú známe scény – od Warhola (Car Crash) a Markera (Rampa) cez Kubricka (2001: Vesmírna odysea) a Cronenberga (Crash) až po Triera (Melancholia).
Nylonové súvislosti / Nylon Context
Réžia: Jana Kapelová / 2017 / 16 min.
Jak se žije... vyštudovaným umelkyniam a historičkám umenia? Nie, nejde o novú časť obľúbeného televízneho cyklu. Jana Kapelová sa inštitucionálnej kritike venuje programovo (napr. videoinštalácia Kunsthalle – súhrnná správa o stave ustanovizne, 2011/2012), tentoraz siahla po téme prekarizácie – ekonomickej neistoty, ktorú zažívajú najmä ženy v prefeminizovanej, spoločensky a finančne nedocenenej oblasti kultúry. Podobne ako pri Kunsthalle ide o simulované dialógy poskladané z reálnych výpovedí žien-kolegýň, prenesené do formy kolektívnej performancie.
Iné vízie (SK) 2017 – II
pásmo experimentálnych filmov / 2016 – 2017 / Slovensko / 70 min.
Chaos / Order
Réžia: Kriss Sagan / 2017 / 2 min.
Ako by dnes mohli vyzerať farebné škvrny a plochy, ktoré kedysi dávno namaľoval priamo na filmový pás Len Lye? Napríklad ako počítačové obrazce roztancované v rytme nie karibského jazzu, ale elektronickej, atmosférickej, až hypnotickej hudby.
PRIVÁTe / PRIVATe
Réžia: Dominika Koššová / 2017 / 13 min.
Jeden byt a niekoľko jeho obyvateľov. Komunitné bývanie transponované do pohybovej performancie. Situácie, ku ktorým dochádza v stiesnených spoločných priestoroch a v ešte menších súkromných miestnostiach. Kde sa začína a kde končí verejný a privátny priestor?
Calibration
Réžia: Andrea Uváčiková / 2017 / 3 min.
„,Abstronika‘ je niečo, čo by Lewis Carroll nazval kufríkovým slovom. Skladá sa z prvej polovice slova ,abstrakcia‘ a druhej polovice slova ,elektronika‘. Písmeno ,r‘ je šťastnou náhodou spojivom oboch častí. Výraz ,abstronika‘ mi odporúčal Albert Tomkins a príhodne znamená toto: dnes je umelec schopný esteticky manifestovať a ukazovať inak neviditeľné udalosti subatomárneho sveta, ovládať ich a pomocou filmu organizovať do zaujímavých a zmysluplných vizuálnych zážitkov.“ (Mary Ellen Bute, Abstronika, 1954)
Dôvod zostať / A Reason to Stay
Réžia: Daniela Krajčová / 2016 / 52 min.
Šesť príbehov, šesť intímnych portrétov imigrantov a imigrantiek, žiadateľov o azyl na Slovensku. Daniela Krajčová sa téme sociálneho vylúčenia venuje dlhodobo – na báze participatívnych aktivít, kresieb a videí. Príbehy rozvíja formou animácie, v ktorej vrství postavy (ich túžbu, beznádej, osamelosť) a známe mestské (bratislavské) prostredie, čím vzniká kontrast medzi vnútorným a vonkajším svetom, resp. jeho fasádou ako ťažko prekonateľnou bariérou so spletitým byrokratickým systémom a prevládajúcou nedôverou.
Poznámka:
Kolekcia nazvaná Jiné vize SK 2017 bola pôvodne pripravená na podujatie 16. Přehlídka filmové animace a současného umění (7. – 10. 12. Olomouc, Česko). Z katalógu tohto podujatia sme prebrali všetky texty k filmom (vrátane anglických), ako aj príhovor zostavovateľky kolekcie Evy Filovej.