Smrť Ľudovíta XIV.

The Death of Louis XIV / La Mort de Louis XIV

hraný • fiction / 2016 / Francúzsko, Portugalsko, Španielsko, • France, Portugal, Spain, / far. • col. / 115 min.

Réžia • Director: Albert Serra
Scenár • Screenplay: Albert Serra, Thierry Lounas
Kamera • Photography: Jonathan Ricquebourg
Strih • Editor: Ariadna Ribas, Artur Tort, Albert Serra
Hudba • Music: Marc Verdaguer
Hrajú • Cast: Jean-Pierre Léaud, Patrick d’Assumçao, Marc Susini, Irène Silvagni, Bernard Belin, Jacques Henric, Vicenç Altaió i Morral, José Wallenstein, Filipe Duarte, Philippe Crespeau

V jednom z najvýznamnejších a najmajstrovskejších diel kinematografie sa obrazoborec stretáva s obrazom. Vo filme Smrť Ľudovíta XIV. vizionársky katalánsky filmár a umelec Albert Serra výborne obsadil legendu francúzskej novej vlny Jeana-Pierra Léauda do úlohy starnúceho Kráľa Slnko na sklonku života. Je to úchvatný dobový film, osvetlený sviečkami, ktorý sa zväčša odohráva v Ľudovítovej versaillskej komnate v auguste 1715, keď kráľ trpí pokročilým štádiom gangrény. Monarchovo utrpenie a pomalá smrť pripomínajú divadlo odohrávajúce sa pred očami publika zloženého zo suity služobníctva, lekárov a Ľudovítových verných psov; či si už skúša klobúk, hryzie keksík, alebo sŕka sladké víno, je každý pokus či gesto chorého kráľa pod drobnohľadom úzkostlivých pozorovateľov, hľadajúcich akékoľvek známky nepravdepodobného uzdravenia.

Iconoclast meets icon in one of the year’s most momentous and masterful works of cinema. Albert Serra, the visionary Catalan filmmaker and artist, brilliantly casts nouvelle vague legend Jean-Pierre Léaud as the aged, expiring Sun King in The Death of Louis XIV, an entrancing, candlelit period piece that largely takes place in Louis’ Versailles bedchamber in August 1715, as the king suffers through the advancing stages of a nasty case of gangrene. Before an audience comprised of a cortège of servants, doctors, and Louis’ loyal dogs, the monarchʼs suffering and slow death transpire like theatre, the invalidʼs every effort and gesture – whether donning a hat, nibbling on a biscotto, or sipping sweet wine – minutely scrutinized by the anxious spectators for signs of an unlikely recovery.