Danijel Hočevar

Danijel Hočevar je producent a vedúci produkčnej spoločnosti Vertigo sídliacej v Ľubľane, ktorý stojí za mnohými úspešnými a oceňovanými filmami ako Pero Damjana Kozoleho (2023; MFF Rotterdam), The Happiest Man in the World Teony Mitevskej (2022; MFF Benátky – Orizzonti), Wake Me Marka Šantića (2022; FF Tallinn Black Nights), Small Body Laury Samani (2021; Týždeň kritiky v Cannes; European Discovery – Prix FIPRESCI na Európskych filmových cenách), Reconciliation Marije Zidar (2021; CPH:DOX), Father Srdana Golubovića (2020; Berlinale Panorama Audience Award), An Episode in the Life of an Iron Picker Danisa Tanovića (2013, Strieborný medveď – Veľká cena poroty na Berlinale), Alexandrians Metoda Peveca (2011; Najlepší dokument na FF Terst), Bread and Milk Jana Cvitkovića (2001; Lion of the Future na MFF Benátky) a Nightlife (2016; Cena pre najlepšieho režiséra na MFF Karlove Vary), Slovenian Girl (2009; MFF Toronto) a Spare Parts (2003, hlavná súťaž Berlinale) Damjana Kozoleho.

Danijel bol jedným z Ten Producers to Watch časopisu Variety v roku 2001. Je členom Európskej filmovej akadémie a bol prezidentom Asociácie slovinských filmových producentov. Od roku 2005 spolupracuje ako tútor s viacerými európskymi tréningovými programami ako Midpoint (od 2013, Head of Studies), EAVE, Nipkow Program a Maia Workshops (2015 – 2018). Danijel je taktiež členom výberového tímu koprodukčného fóra When East Meets West v Terste.

Partnerom tréningu sú Midpoint Institute a Character – Film Development Association.