Iné vízie (SK) 2016

kolekcia experimentálnych filmov • collection of experimental films / 2015 – 2016 / Slovensko • Slovakia / 45,5 min.

Vytvoriť priestor na pravidelnú prezentáciu aktuálnej produkcie pohyblivých obrazov sa na Slovensku zatiaľ nedarí. O jej prieskum a zhodnotenie diel v súťaži sa pokúsili organizátori prvého a posledného ročníka Medzinárodného festivalu experimentálnych filmov a digitálneho umenia v Bratislave, ktorý sa uskutočnil v roku 2012. Napriek nedostatku podpory (preferencie) tohto typu tvorby i zvedavého diváctva sú rôzne kontinuity tvorby nádejné – minimálne troch autorov zahrnutých v tomto výbere (Cséfalvay, Nadzam, Mazúr) si pamätám už z bratislavského festivalu. Skepsu, nielen u mňa, tak pravidelne strieda zvedavosť a náhodné povzbudivé objavy.
Prvá súťažná zostava „slovenských“ iných vízií predstavuje nástup skromnejší, možno prezieravejší („menej je viac“). V prvom pláne by mohol výsledný výber piatich prác fungovať ako úvodný call for moving image najmä pre nových/budúcich autorov – mnohí slovenskí autori študovali, študujú alebo pôsobia v Česku, nacionálne rozlišovanie sa tým problematizuje, no identifikovanie slovenskej linky môže slúžiť predovšetkým na priame povzbudenie rôznych tvorivých centier v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici či Košiciach.
Pri komponovaní tohto pásma som sa aj v tejto súvislosti zameriaval na rôznorodosť použitých žánrových a formálnych postupov – od lekcie ako „subjektívneho prednáškového formátu“ cez found footage koláž po sci-fi video operu. Súbor tvoria práce, ktoré charakterizuje napríklad poetickosť a meditatívnosť výpovede, návrat k fotogénii, rytmické prelínanie obrazu/verša, hľadanie obrazopísma, prípadne inscenovanosť a dôraz na silu príbehov. Vyzdvihnem tu aj jednotlivé pozitívne autorské „zaťaženia vzdelaním“, inšpirácie diel v rozpätí od lyrozofa Jeana Epsteina cez filozofa Gilla Lipovetského po tvorbu nášho ufonauta a Atlanťana Júliusa Kollera. Spolu s tým sa mi vyjavovala aj uhrančivosť subjektivity v jednotlivých „vizionárskych“ reprezentáciách krajín ľudskej tváre, mysle, pamäti, (ne)vedomia. Intenzitu vnútorného prežívania (druhej identity), drive (seba)poznania tu odkrýva imaginovanie osobnej Atlantis, inde putovanie na „poslednú“ planétu. Akú môže mať človek oporu vo svojom zmyslovom vnímaní, neustále meniacom sa presvedčení, o tom, čo skutočne dosiahol, na čo nahliadol, čo poznal? Zvedavosť je nakoniec našou Achillovou pätou. Miesto večného poznania získava nové označenie: peklo. „Pokiaľ ide o šťastie, neexistuje pokrok.“ (Lipovetsky)

Creating a space for regular presentation of the current production of motion pictures has been an unachieved feat in Slovakia so far. Organizers of the first and the last International Festival of Experimental Film and Digital Arts in Bratislava in 2012 have attempted to examine and evaluate the current production. Despite the lack of support (preference) of this type of work and the lack of curious audience, there has been a continuity of creation – I remember at least three authors featured in this selection (Cséfalvay, Nadzam, Mazúr) from the Bratislava festival. Skepticism is thus regularly replaced by curiosity and random encouraging finds, and it’s not just me.
The first competing collection of “Slovak” Other Visions represents a humbler, maybe even a more far-sighted entry (in the style of “less is more”). Strangely enough, the final selection of five works could function as an introductory call for moving image especially for new/future authors – many of the Slovak authors studied, study or work in Czech Republic. That makes national discernment more problematic, but the identification of the Slovak line can above all serve to directly support various creative centers in Bratislava, Žilina, Banská Bystrica and Košice.
In relation to this, when compiling this collection, I have also tried to focus on a wide spectrum of applied genre-related and formal procedures – ranging from a “subjective lecture-like format”, to found footage collage and a sci-fi video opera. The collection is comprised of works which are characterized for example by the poetic and meditative character of the message, a return to old moviemaking techniques, rhythmical overlap of image and verse, searching for connections between image and type, or potentially the character of being staged and an emphasis on the strength of story. I will also highlight the individual positive authorial “education bias,” inspirations for works whose authors are ranging from film theorist Jean Epstein, through the philosopher Gilles Lipovetsky, to our ufonaut and Atlantean Július Koller. Along with that I had a sense of spellbinding subjectivity in the individual “visionary” representations of countries of human visage, mind, memory, (un)consciousness. Here, the intensity of inner experience (of another identity) and the drive to (self-)knowledge uncover the imagination of a personal Atlantis, while elsewhere it’s uncovering a journey to the “last” planet. How can a person lean on their sensory perception and the ever-changing belief about what they actually achieved and what they actually saw and learned? In the end, curiosity becomes our Achilles’ heel. The place for eternal knowledge gains a new name: hell. “When it comes to happiness, there is no such thing as progress.” (Lipovetsky)

MARTIN KAŇUCH

Lekcia • A Lesson
r. • d. Ivana Hrončeková / 2016 / 5 min.

Video tvoria tri obrazové časti – tri princípy skladania obrazu. Prvá časť sleduje izbový kvet 24 hodín z 24 uhlov. Druhá časť kóduje písmená českej abecedy. Tretia časť videa postupne odkrýva výrez Moravy vlievajúcej sa do Dunaja. Rytmus strihu je odvodený od rytmu vo verši, striedania dlhých a krátkych slabík. Tri obrazové fragmenty prepájajú textové nápovede, ktoré referujú o znakových systémoch, subjektívnom používaní jazyka a literatúry.

The video is made up of three image-related parts – three principles of image composition. The first part monitors a house plant from 24 different angles for 24 hours. The second part enciphers the letters of the Czech alphabet. The third part gradually uncovers a section of the Morava river discharging itself into Danube. The editing rhythm is derived from the verse rhythm, the alternation of long and short syllables. Three image fragments interconnect the textual hints referring to sign systems, subjective use of language and literature.

Atlantída – iná a neznáma krajina • Atlantis – A Different and Unknown Country
r. • d. Martin Zlievsky / 2016 / 9 min.

„Ja autoportrét. Tušenie druhej identity.“ Čo sa za tým skrýva? Atlantída je tu víziou vlastného sveta a vnútornej integrity osobnosti. Status mysle, vnútornej harmónie, „neskorumpovateľného životného idealizmu“. Stávanie sa ufonautom. Kollerova idealistická koncepcia Atlanťana v každej ľudskej bytosti.

“Me self-portrait. Sensing another identity.” What does it mean? Here, Atlantis is a vision of one’s own world and an inner integrity of character. The state of mind, inner harmony, “incorruptible idealism in life.” Becoming an ufonaut. Koller’s idealistic concept of an Atlantean hiding in every human being.

Close-up
r. • d. Gregor Nadzam / 2016 / 3,5 min.

O tvári. Je to systém biela stena – čierna diera. Jej beloba je rámcom, miesto projekcie, čierna diera implikuje voľný pád. Temnota je kozmom tváre: jej hĺbkou, začiatkom, matériou.

About a face. It’s the system of “white wall – black hole”. The whiteness is the frame, the projection spot; the black hole implies a free fall. Darkness is the cosmos of a face, its depth, its beginning, its material.

New Horizons II
r. • d. András Cséfalvay / 2015 / 22,5 min.

Ďalšia výprava ufonauta Cséfalvaya k obľúbenej „odvrhnutej“ planéte (Getting Pluto, 2011) predstavuje sci-fi príbeh zameraný na tému nekonečného vedecko-technologického pokroku. Rozprávanie o hraniciach slnečnej sústavy a ľudského poznania, o objektivite a ničote. Video vzniklo potom, ako sonda New Horizons v júli 2015 prvýkrát nasnímala povrch Pluta.

Another voyage of the ufonaut Cséfalvay to a beloved “castaway” planet (Getting Pluto, 2011) represents a sci-fi story focusing on the topic of eternal scientific and technological progress. A tale about the far reaches of the solar system and human knowledge, about objectivity and nothingness. The video was created after the New Horizons mission captured images of Pluto’s surface for the first time in July 2015.

The File: Paradoxically Happiness
r. • d. Milan Mazúr / 2016 / 5,5 min.

„Zmizli všetky rozpory medzi hedonizmom a ľahostajnosťou, individualizmom a altruizmom, idealizmom a záľubou v spektákli, konzumnosťou a štedrosťou. Dnešok tieto odveké hranice zmazal pre väčšie blaho sentimentálne mediálneho hyperkonzumenta, ktorý je mobilizovaný epizodicky a na diaľku.“ G. Lipovetsky, Paradoxné šťastie (2007)

“There has been a vanishing of all discrepancies between hedonism and indifference, individualism and altruism, idealism and spectacle-seeking, consumerism and generosity. The current age removed these age-old borders in order to bring more bliss to the sentimental hyperconsumer of media mobilized episodically and remotely.” G. Lipovetsky, The Paradoxal Happiness (2007)